Snom každej romantickej ženy je výroba vlastného ružového hydrolátu. A prečo iba snívať keď je to tak jednoduché. Stačí sa inšpirovať tu uvedeným výrobným postupom. Základná surovina sú voňavé kvety ruží. Nemusí byť damascénska či stolistá. Naopak, voňavá paleta domácich ruží vykúzli pre nás tu správnu vôňu ktorá sa napríklad môže spájať s naším šťastným detstvom v babičkinej záhrade. Kvety teda musia byť voňavé, aj keď len jemne. Avšak väčšina ruží nakupovaných ako voňavých voňajú intenzívne s množstvom podtónov berúcich dych. Sadenice som nakúpil vo firmách www.ruzepelcovi.com/ a pharmarosa.sk/ . Vyberáme podĺa preferencí: intenzívna vôňa lebo potrebujeme silicu, romantické lebo majú veľa lupeňov a rezistentné voči chorobám. Samozrejme že obchodov je viacej, a mnohý už voňavé ruže majú dávno v záhrade. Kvety trháme za slnečného počasia dóbedu aby mali najviacej vôňe. Otrhávam aj s jaderníkom kvetu nakoľko tyčinky voňajú tiež. Zoschnuté a zvädnuté kvety zvyčajne nevoňajú, tie otrhávame tiež aby sa ker nevysiloval do semena.
Do mojej nádoby o objeme 30litrov sa zmestí cca 6kg kvetov ruží. Sú to dve plné debničky. Kvety postupne vo vode rozmixujeme tyčovým ponorným mixérom na turbo otáčkach. Kvety rozmixujeme z dôvodu dôkladného prebublávania kvetov bublinkamy varu. Inak by sa vytvoril jeden veľký zlepený koláč lupeňov a bubliny vzduchu variacej vody by obchádzali kvety po obvode nádoby. Veľa silíc by tak ostalo vo vode nevyextrahovaných. Rozmixované kvety vkladáme do destilačnej nádoby spolu s čistou vodou cca 22litrov. Od okraja necháme cca 5cm čo nie je nijak dôležité nakoľko spoj s vrchnou nádobou tesní a lupene nevystreknú až do chladiča pokiaľ sa varí nie extrémne prudko.
Nádobu uzavrieme cibulovým vrchnákom a stiahneme páskou so silikónovým tesnením pokiaľ originál nádoba netesní od výroby. Strený predlžovací diel v tomto použití nezapájame nakoľko sa jedná o čisto vodnú destiláciu. Zo skúsenosti by som neodporúčal parnú destiláciu v strednom dieli nakoľko by sa lupene zlepili do jednej homogénnej hmoty a para by ho viacmenej obchádzala. Avšak toto je iba môj prístup, určite existujú aj iné ale tie nepoznám.
Zapneme plynový horák na maximum. Okolo horáku mám ochranný plech aby prievan nesfukoval plameň. Horák je podložený kachlicamy z dôvodu vysokej teploty. Pripravíme čistú nádobu na hydrolát. Pod nádobu dávam čistú mysku nakoľko sa môž stať že sa človek pozabudne pri inej práci a hydrolát sa preleje, takto sa zachytí. Na 6kg kvetov môžem zobrať 5 litrov hydrolátu, čiže pomer cca 1 ku 1. Po začatí varu môžeme upraviť plameň na menší výkon tak aby procest destilácie trval niečo cez 3 hodiny. Avšak plameň nedávame až moc slabý lebo práve pri silnejšom vare sa silica riadne uvolní. Potom následne ešte môžem vydestilovať ďalších 3 až 5l hydrolátu na priame pitie, nakoľko ešte stále trochu voňia. Obsah nádoby po vydestolovaní môžeme scediť a použiť na kúpeľ vo vani. Ak ho už máte veľa môžte ním poliať záhradu.
Pripojíme chladič, spoje utiehneme kliešťamy. Všetko musí tesniť. Paru chladíme v chladiči. Prívod studenej vody z točky a odvod teplej do trávnika.
Hotový výrobok vydrží niekoľko rokov v tmavej a studenej komore. Pre priamu spotrebu naflaštičkujeme do tmavého skla. Nakupujem liekovky a spreje vo firme www.ekokoza.sk .
Esenciálny olej je rozptýlený v hydroláte. Je ho málo, zvykne sa prilepiť pri hrdle ako sa zužuje flaša. Na hladine pláva iba malý kúsok. Po čase stuhne ma maslo a získa zelenú farbu.
Hydrolát z ruže môžeme priamo piť alebo si ho striekame na pokožku. O zdravie sa treba starať. Ďakujeme prírode.
Čo píšu o ružovom hydroláte z kníh
www.databazeknih.cz/autori/hana-yasminka-khailf-simcikova-121795
www.databazeknih.cz/knihy/hydrolaterapie-417912
www.databazeknih.cz/prehled-knihy/aromaterapie-do-kapsy-204178
Ukážky z týchto kníh o ružovom hydroláte si zväčšite, sú čitatelné:
